Zákonitosti a teória svetla tvorilo učivo prvého ročníka. Z praktického hľadiska nás bude zaujímať aké druhy svetla využívame vo fotogrfickej praxi. V zásade nie je podstatné študovať svetlo zvlášť pre analógovú a zvlášť pre digitálnu fotografiu, pretože rozdiel spočíva len v médiu, na ktoré svetlo zachytíme. Z fotografickej praxe vyplýva, že svetlo najčastejšie delíme na denné a umelé . Denné svetlo Vo fotografickej praxi denné svetlo je široký pojem a jeho hodnota sa vplyvom času neustále mení z hľadiska smeru /denná doba, ročné obdobie, poloha zemeguly a naatočenie – smer fotografa. Ďalej sa mení z hľadiska difúzie, kde rozhodný vplyv hrajú oblaky /jasno- oblačnosť/. Ďaľším faktorom je premenlivá farebná teplota denného svetla od intenzívne modrej až po silne červenú. Na záver na hodnotu svetla vplývjú aj predmety, ktoré určitým spôsobom svetlo odrážajú.
Dôležitým činitelom sú vplyvy zemskej atmosféry, bez ktorých by Slnečné svetlo bolo priame a tvrdé a obloha by bola čierna. Svetlo pri prechode zemskou atmosférou sa zozptýly /difúzia/ a zmäkne. Pri jasnej oblohe je svetlo najmenej rozptýlené, naopak pri zatiahnutej oblohe sa svetlo maximálne rozptýli. Pri jasnej oblohe na obed prechádzajú slnečné lúče najtenšou vrstvou atmosférou, tým pádom svetlo je najmenej rozptýlené. Ráno a večer je atmosféra výrazne väčšia a tak kontrast svetla výrazne klesá. Tieto procesy oplyvňujú výzor tienov, odleskov, farieb a ceľkový kontrast scény. Dôležité je spomenúť ešte funkciu odrazu svetla. Svetlé predmety odráža svetlo intenzívne, tmavé menej. Vodná plocha, piesok, sneh pôsobia akoby monumentálne odrazové plochy. Odrazené svetlo je vždy sfarbené farbou odrážajúcej plochy alebo predmetu. Smer slnečného svetla je daný pohybom zemegule, v rôznom čase svetlo dopadá z rôzneho smeru. Pre fotografa to vytvára obrovskú škálu možností zobrazenia a modelovania svetlom. Úkazy v prírode možno porovnať a simulovať s ateliérovým svetlom.
Farba svetla Aj keď jediným zdrojom denného svetla je Slnko jej zloženie značne kolíše. Príčinou je už spomínaná zemská atmosféra, preto vidíme Slnko pri západe červené, oblohu modrú až červenú. Logicky vyplíva, že keď sa mení farba svetla menia sa aj farby predmetov. Túto zmenu nie vždy vnímame ale fotoaparát ju zachytí, preto je nutné vyváženie farieb – vyváženie bielej. Bežne digitálny fotoaparát pri vyvážení bielej nastavujeme na AUTO, čo je síce rýchle ale nedokonalé riešenie. Lepšie je používať symboli, ktoré sú na fotoaparáte k dispozícii. Priame svetlo Farebná teplota priameho slnečného svetla sa pohybuje okolo 5200K. Je to svetlo mierne nažltlé. Pri vyvážení bielej ikonku nastavujeme na znak slnka /Daylightm, Sunlight, Sunny/ Zamračená obloha Je charakteristická výskytom oblakov, ktoré značnou mierou oplyvňujú svetelnosť a farebnosť fotografickej scenérie. Nie nadarmo sa hovorí že „oblaky maľujú“. Farebná teplota ceľkom zatiahnutej oblohy je okolo 6500K, z toho vyplíáva že svetlo je modrejšie. Symbol na fotoaparáte pri vyvážení bielej nastavíme na značku oblaku /Cloudy/.
Tieň /Skylight/ Tieňom rozumieme stav, keď je priame Slnečné svetlo niečim zatienené a tým vzniká modrý odtieň fotografovaného predmetu. Pri vyvážení bieleej nastavíme ikonku /Shade/. Svetlo v tomto prípade môže dosahovať až 12 000K. Západ a východ slnka Keď je slnko veľmi nízko nad obzorom alebo zapadá pod obzor farba svetla sa výrazne mení. Ako slnko zapadá prechádza vždy hustejšou atmosférou a zafarbuje sa do červena. To isté sa stáva pri východe slnka. Obloha pri tom sa zafarbuje do rôznych odtieňov podľa toho aké drobné častice obsahuje /prach, vodná para/. Záverom je nutné konštatovať, že symboly pre vyváženie farieb možno v podstate spolahlivo používať, aj keď farebné podanie nedude 100% ale pre bežnú prax vystačuje. Ešte lepšie výsledky /takmer dokonalé/ dosiahneme vyvážením bielej pomocou bieleho papiera v móde manuálne vyváženie farieb.
Pri digitálnej fotografii je oveľa ľahšie docieliť technicky kvalitné snímky ako v analógovej fotografii, keďže už vo fotoaparáte sú umiestnené výpomocné prostriedky, pomocou ktorých vieme oplyvniť technickú kvalitu záberu. Nehovoriac o tom, že máme k dispozícii počítačove prograny, pomocou ktorých vieme meniť a vylepšovať nedostatky pri fotografovaní. Pre lepší výsledok v analógovej fotografii /často aj v digitálnej/ múžeme siahnuť k rôznym korekčním filtrom, čím často vykrijeme problémové sytuácie, ktoré vznikli pri fotografovaní. Filtre Princípom filtrov je optické korigovanie svetla. U rôznych fotoaparátoch sa používajú rôzne uchytenia filtrov. Najčsatejšie majú závit alebo bajonet. Pre použitie väčších filtrov na menšie objektívy výrobcovia vyvinuli rôzne adaptéry. Univerzálne riešenie ponúka firma Cokin, kde sa mení podľa závitu len redukcia, držiak a filtre sú už rovnaké. Dôležitá je aj kvalita filtra. Tie drahšie sú vyrobené z kvalitného optického skla, tie lacné sú často z umelej hmoty. Pri filtroch je smerodatná ich absporčný faktor /predlžovací faktor/. Každý filter disponuje určitým úbytkom svetla, táto hodnota sa najčastejšie udáva v EV hodnotách. Napríklad hodnota filtra EV znamenám, že filter zoslabí svetlo 16x / 2x2x2x2=16/. Prakticky nulový úbytok svetla majú UV filtre.
Častou chybou pri používaní filtrov je tzv. Vinetácia /stmavenie kreskby/. Najčastejšie sa vyskytuje pri širokouhlých objektívoch. UV a Sky light filter UV filter zabraňuje prenikaniu UV žiarenia na senzor alebo film. Je celkom číry a v konečnej miere chráni aj optické sklá objektívov. Sky Light filter slúži na odstránenie nežiadúcej modrej hlavne pri fotografovaní v horách. Polarizačný filter prepúšťa len polarizované svetlo. Sú dva typy: lineárny /svetlo polarizuje len v jednom smere/ a cirkulárny /otáčaním dvoch optických skiel vieme usmerniť intenzitu polarizácie/. Účinky polarizačného filtra sú nasledovné: stmavenie modrej oblohy za jasného dňa, zdôraznenie mrakov na oblohe, odstránenie atmosferického oparu a nasýtenie farieb. Okrem týchto odstraňuje, resp. Koriguje zrkadlenie na lesklých Prechodové filtre /GND filter/ Nedostatkom digitálnych fotoaparátov je ich obmedzený dinamický rozsah. Keď prekročí určitý limitovaný rozsah svetla určitú hodnotu prejaví sa to na fotografiách ako vypálená biela plocha /prepálenie bielej/. Jedna z možností ako sa tohto zbaviť je použitie siváho prechodového filtru, ktorej sivá časť sa natočí na oblohu a číra na zvyšok krajiny. Tieto filtre sa tiež dajú natáčať, alebo aj posúvať /Cokin/.
Neutrálny sivý filter Slúži na predlženie expozičného času. Používma ho vtedy, ak chceme fotografovať rozmazanú vodu, oblohu, alebo pohyb. Vyrábajú ich v typovom označení: 2x, 4x alebo 8x. Špecialitou sú filtre BW 64x a 1 000 000x.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára